Anka
Člen |
# Zasláno: 6 Kvě 2007 10:31
- Nahlásit
Dnešní majitelia psov
Včera mi volala kamoška (jej volal niekto ďalší), že na ulici neďaleko odo mňa je priviazaný pekinéz o hromozvod, nech sa tam skočím kuknúť. Vonku dážď.
Tak som tam išla, prichádzam na miesto. Psík zmoknutý. Okolo neho asi 5 ľudí, medzi nimi aj mestský policajt, aj na okne na prvom bola susedka, ktorá tvrdila, že pes v ich vchode určite nebýva. Ja som hneď zamierila k psovi, všetci ma vítali s tým, či je to môj pes. Tak som im vysvetlila, že nie, že som z útulku. (oni volali, takže vedeli, že má niekto prísť.)
Pekinéz mal cca 10 rokov. Vraj tam bol už cca 3 hodiny. Kamoška ma vopred upozorňovala, že dúfa, že neukradneme niekomu psa. Odviazala som ho. Musela som ho ťahať nasilu, on sa nechcel ani pohnúť. Prešli sme pár krokov, zastala som a nechala som ho nech ma vedie. Odviedol ma naspäť ku bráne, chcel sa dostať dnu a kňučal.
Išla domov jedna pani, ktorá ma odbila, že ten pes tu nebýva a že nech sa ani neopovážim s ním ísť dnu. Nemala chuť som sa hádať, ale vrelo to vo mne. Mala som chuť sa jej opýtať, kto je ona, že mi bude zakazovať vstup do vchodu...
Tak som tam tak stála a čakala. Zrazu sa z tretieho poschodia vynorí ženská hlava a pýta sa ma „čo moja?“ tak som jej vysvetlila. Ona zišla dole.
Jej vysvetlenie: bola u kolegyni, ktorá je tehotná, tak psa nebrala. Psa stále kontrolovala (čo ja silne pochybujem, lebo by si všimla, že okolo neho stoja ľudia, a aj mestský policajt). Vraj to urobila prvýkrát a že určite tam nebol tak dlho (no neviem načo by si to tí ľudia vymýšľali). Ospravedlnila sa, že jej ľúto, že som tam musela ísť. A že policajti by mohli robiť niečo iné a dôležitejšie. Bolo mi ľúto toho psa, ale bolo vidieť, že svoju majiteľku miluje a že bez nej ani na krok.
Potom sa ešte trošku zaujímala o útulok...
Tak som jej na to všetko povedala, že nech si tak psa nenecháva, že to mohlo dopadnúť aj horšie. Myslím, že hovoriť jej niečo iné, by bolo zbytočné.
|
